Pravda o tuku
O súkromí Adriany Sklenaříkovej alebo Georga Clooneyho viete podľa mňa viac ako o svojom tele. (Je vám asi príjemnejšie, že sa na titulnej strane časopisu Vogue alebo Šarm objavujú oni, a nie fotografia tučnej pečene unavenej alkoholom alebo koža z tej časti tela, kde tak nepríjemne pripomína pomarančovú kôru.)
A som si priam istý, že o svojom tuku viete toho ešte menej. Viem, viete, že je nepríjemný, trasľavý a škaredý. Viete, ako sa s ním cítite zle a ako vás tlačí nielen v bruchu, ale aj v duši. Ak však neviete, čo to vlastne je a ako to funguje, mám pre vás o ňom príbeh. Veď vraj každý strach a každý hnev je menší, ak vieme, čoho sa bojíme a na čo sa hneváme.
Či trpíte nadváhou od malička alebo len pol roka, no ešte nepatríte k ľuďom, ktorým je jedno, že pre nich sa veľkosť oblečenia nachádza tam, kde sa končia múry všetkých nákupných centier a začínajú výrobné haly na obalové materiály, tak vám pravdepodobne tukové tkanivo vyvoláva stres väčší, ako keby vám oznámili, že zajtra vám musia vybrať mandle, vytrhnúť osmičku vľavo hore a urobiť kolonoskopiu. A že vám to budú robiť všetko naraz a bez narkózy. Preto vás chcem teraz pozvať, aby sme spolu zvalili ďalšie mýty o chudnutí.
Tým prvým je veľmi rozšírená predstava, že na to, aby bol človek zdravý, musí byť tenký ako kábel z myši do počítača, ale bez bužírky. Sú ľudia, ktorých by ste nevideli, keby stáli za hadicou z vysávača, a pritom sú vážne chorí. Aj vy určite poznáte napríklad nejakého sinavého vychudnutého fajčiara, ktorý ak zatiaľ nemá rakovinu, tak má aspoň chronickú obštrukčnú chorobu pľúc, šedý zákal a ischemickú chorobu srdca, aj keď o nich možno ešte nevie.
Existujú však aj – na prvý pohľad – štíhli nefajčiari, ktorí dostávajú infarkty, mozgové porážky a rakovinu. (Na konci vám prezradím, ako je to možné.) A tak sa našťastie a konečne začali v posledných rokoch objavovať štúdie a články o tom, že ak chce byť človek zdravý, nemusí mať ideálnu hmotnosť a že dôležitejšia ako nejaké dokonalé čísla na váhe je jeho telesná kondícia.
V roku 2003 sa objavil v amerických médiách nadpis, ktorý sa odvtedy stal sloganom a ktorý to vyjadruje presne: „Fitness not fatness“. Nedá sa to adekvátne výstižne a stručne preložiť do slovenčiny, ale „fit“ viete, že je fit a „fat“ je tuk
Celé to spustili výsledky jedného veľkého výskumu, v rámci ktorého bolo sledovaných 25 tisíc mužov počas obdobia 19 rokov. Ukázalo sa, že ak muži s miernou nadváhou pravidelne cvičili, boli dostatočne fyzicky aktívni a ich svaly boli primerane veľké, mali lepšie zdravotné ukazovatele a menšiu úmrtnosť ako hocijaký štíhly macho z gaucha (číta sa „mačo z gauča“).
Ďalší mýtus, ktorý by som tak rád zbúral, je presvedčenie, že to, čo si treba vyložiť do svojej súkromnej výstavnej skrine, je hmotnosť vyjadrená číslom alebo (pre tých, čo zvládajú náročnejšie matematické úkony) BMI – index telesnej hmoty.
V Ambulancii klinickej výživy vôbec nepoužívame BMI ako ukazovateľ posúdenia hmotnosti. Že prečo? Preto, lebo je to hlúposť. Lebo ten vzorec (hmotnosť delená druhou mocninou výšky v metroch) nezohľadňuje vaše pohlavie, váš vek a už vôbec nezohľadňuje zloženie tela.
Takže, keď napríklad vypočítame BMI pre dvoch 100-kilových mužov rovnakej výšky, budú mať rovnaký BMI. Lenže jeden z nich je Schwarzenegger (v lepších časoch) a ten druhý je tučný pán Evžen. BMI možno teda v lepšom prípade použiť na označenie podváhy alebo podvýživy, pretože je pravda, že ak má niekto BMI 16, evidentne ide o vážny problém.
Obidva mýty skúsme premazať touto pravdou: najlepším ukazovateľom množstva nebezpečného tuku vo vašom tele je obvod pása. Muž by nemal merať v páse viac ako 102 cm a žena by sa mala zmestiť do 88 cm.
Čo hovorí váš obvod pása? | Žena | Muž |
zvýšené zdravotné riziko | 80 cm | 94 cm |
vysoké zdravotné riziko | 88 cm | 102 cm |
Nechcem vás tu búchať nejakými štatistikami po hlave, ale ak ste muž a máte obvod pása viac ako 102 cm, máte v porovnaní s vaším kamarátom, ktorý tade meria iba 88 cm, 12-krát! väčšie riziko, že dostanete napríklad cukrovku. (Naozaj sa už neviete dočkať, kedy si začnete dávať na raňajky za hrsť tabletiek? Žltú na tlak, polovičku malej bielej tiež na tlak, ružovú a béžovú na cukrovku, trochu väčšiu bielu na cholesterol a modrú na noc. Mňam?)
A teraz chcete vedieť, prečo je obvod pása oveľa dôležitejší ako BMI alebo vaša hmotnosť. No preto, že nie je tuk ako tuk. S tukom v tele je to ako s realitami – záleží predovšetkým na jeho lokalite!
V tele máte až tri rôzne lokality tuku:
- tuk v krvi – triacylglyceroly
- podkožný tuk – to sú tie neobľúbené faldy na bruchu či trasľavá koža na zadku
- viscerálny tuk – to je tuk, ktorého sa nebojíte, pretože ho nevidíte, ale v skutočnosti je to váš najväčší nepriateľ
Štvrtým druhom tuku je tuk v tom kýbli zmrzliny, ktorý ste si nachystali na víkend, ale aj osladená Hera, Visa či iný tuk v tých štyroch plechoch mastných zákuskov, ktoré sa chystáte zjesť od 24. do 26. decembra.
V reklame možno na takýto tuk stačí kvapka dobrého saponátu, ale kedy ste svojmu telu dopriali pár dúškov Jari?) A teraz už budú v našom príbehu účinkovať iba dva druhy tuku: podkožný a viscerálny. Podkožný (periférny) tuk máte uložený – niekde viac a inde menej – kúsok pod kožou a sedí si tam bez toho, aby otravoval celé vaše telo.
Je to pomerne bezpečná zásoba energie, do ktorej siahate v skutočnosti oveľa častejšie, ako si myslíte. Je to práve podkožný tuk, odkiaľ do vášho mozgu smeruje dôležitý hormonálny signál (prečítali ste si už “Príbeh vášho leptínu“?), ktorý v preklade z hormónčiny do slovenčiny znamená: Telo má už dosť tukových zásob, pokojne nechaj tie vanilkové rožky na tácke.
Veľa podkožného tuku je skôr estetický a kozmetický problém, ktorým sa trápia najmä ženy a neviem prečo, ale málokedy sa tešia z toho, že sa im trochu mäkšie sedí Množstvo a distribúcia podkožného tuku je daná geneticky. (Pozrite sa na svoju mamu a na jej sestru, tetu Helenku – ak nie ste spokojná, je mi to ľúto, ale s tým u seba asi veľa nenarobíte.)
Viscerálny tuk sa hromadí v útrobách vašej brušnej dutiny, prerastá do iných orgánov a môže sa vyskytovať dokonca aj vo svaloch, z ktorých sa potom stávajú hompáľajúce sa laloky mazľavej hmoty. Najviac viscerálneho tuku naberá do seba blanitá štruktúra, ktorá je „držiakom“ natiahnutým pozdĺž celého tenkého čreva, a volá sa skoro až liturgicky „omentum“.
Ak vám to omentum príliš narastie, stáva sa z neho vaša vlastná časovaná bomba, pretože: podporuje leptínovú rezistenciu a spomaľuje metabolizmus (to ďalej podporuje obezitu) hromadí do seba tuk, aby ho potom vypúšťal do krvi (stúpajú vám z toho triacylglyceroly a zvyšuje sa riziko vzniku krvných zrazenín) spôsobuje stukovatenie pečene, pankreasu a obličiek, ba aj obalenie celého srdca hrubou vrstvou tuku môže spotrebovať až štvrtinu celého vášho inzulínu, poškodí jeho receptory po celom tele a vyvolá inzulínovú rezistenciu (to preto vám vyskočí aj hladina cukru v krvi) produkuje hrôzostrašné látky (najmä TNF-alpha – tumor necrosis factor alpha a IL-6 – interleukín 6), ktoré spôsobujú vo vás chronický zápal, vyčerpávajú imunitný systém, poškodzujú dôležité orgány a vyvolávajú rakovinu vytláča prednú stenu brušnú (tučný muž s veľkým bruchom nemá zvonku na sebe 50 cm hrubú vrstvu podkožného tuku, ale má v sebe 20 kíl žltej trasľavej hmoty, ktorá ho pomaly zabíja) a môže vyvolať pruh alebo zauzlenie čriev spôsobuje ukladanie tuku aj v oblasti hrdla, a to môže byť príčinou chrápania a porúch nočného dýchania, čo sa môže vyvinúť až do klasického apnoe – zastavenia dýchania.
Tieto dva druhy tuku sú v skutočnosti dva rôzne druhy tkaniva, dve rôzne žľazy, ktoré produkujú množstvo rôznych hormónov. Ak je všetko v poriadku, prevažuje podkožný tuk, viscerálny tuk sa správa celkom slušne a vaše zdravie ani život nie sú bezprostredne ohrozené.
Keď však dovolíte, aby sa viscerálny tuk rozrástol, začne sa správať ako 18-ročný majiteľ nového vodičáku, ktorý sa potajomky dostal na otcovom BMW prvýkrát na diaľnicu (ešte horšie je, ak navyše vedľa neho sedí jeho 16-ročné dievča s lízankou v ústach): bude sa správať bezohľadne voči každému a všetkému okolo seba.
Ak ste boli vo svojom chudnutí doteraz zameraní na boj proti tým galuskám alebo pneumatikám, ktoré si viete nahmatať cez kožu a ktoré sa pred vami urobia, keď si obúvate topánky, je najvyšší čas, aby ste pochopili, že váš skutočný nepriateľ je uložený vo vnútri, a nie pod kožou.
Ten schovaný viscerálny tuk sa správa ako chobotnica, ktorá drží v ruke ostrý dvojzubec (TNF-alpha a IL-6) a svojimi chápadlami omotáva a pomaly dusí vaše orgány. Aj cukrovka, aj ateroskleróza, aj hypertenzia, aj rakovina a všeličo iné má svoje genetické pozadie a vy, samozrejme, môžete celý život zazlievať tete Helenke, že sa cez jej obezitu dostali k vám nebezpečné gény, ale prečo by ste sa takto klamali? Prečo chcete klamať sami seba?
Pozrite sa radšej na to, ako vyzerajú vaše rezne, ako vyzerá váš spánok a vaša pizza, ako vyzerá váš kalendár, vaše svaly a záznamy vašich športových výkonov (a vôbec sa v tých výkonoch a tréningoch nemusíte porovnávať s Andym Rodickom alebo Martinou Moravcovou).
Ak prestanete klamať sami seba a dovolíte, aby sa vám omentum každý deň zmenšilo aspoň o jednu – dve čajové lyžičky, môžete dosiahnuť naozaj veľmi veľa. Vaše čísla v krvi a vaše zdravie sa začnú zlepšovať oveľa skôr, ako uvidíte pred sebou v zrkadle iného človeka.
Pozrite sa: ak sa podarí 110-kilovému človeku schudnúť 7,5 % svojej hmotnosti (= 8,25 kg tuku = 33 štvrťkilových balení masla), znížia sa jeho krvné hodnoty celkového cholesterolu, LDL cholesterolu, cukru (glukózy), triacylglycerolov a hodnoty krvného tlaku až o 20 %. To je oveľa viac, ako vám môže reálne garantovať hocijaký predseda vlády
Skôr než sa skončí príbeh vášho tuku, dlhujem vám ešte odpoveď na otázku, prečo aj – na pohľad – štíhly človek a nefajčiar dostane infarkt alebo rakovinu. Možno práve preto, že síce nemá veľa podkožného tuku, ale vo vnútri je prerastený skoro neviditeľným viscerálnym tukom (kto by si u štíhleho človeka všimol to mierne vyduté brucho za košeľou) a jeho svaly sú ochabnuté. A navyše ho zvnútra obhrýza chronický stres a zápal.
Zdroj : Igor Bukovský : Teraz to zíde (Pravdy a klamstvá o chudnutí)